Info o doručení zásilek, zboží, přepravě vnitrostátní i mezinárodní.

Právne účinky doručenej zásielky alebo kedy sa považuje …

Original article

Právne účinky doručenej zásielky alebo kedy sa považuje zásielka za doručenú

4 3 hlasov

Viete, kedy nastávajú právne účinky doručenej výpovede alebo oznámenia o odstúpení od zmluvy? Áno, je to dňom doručenia zásielky jej adresátovi, ktorá takúto výpoveď alebo oznámenie o odstúpení obsahovala. Vedeli ste ale, že za doručenú zásielku sa z právneho hľadiska považuje aj taká, ktorá v skutočnosti adresátovi doručená nikdy nebola? Poďme si túto problematiku podrobnejšie vysvetliť v našom článku.

  1. Stručný prehľad článku

    Pre doručovanie hmotnoprávnych úkonov stačí, ak tento úkon dôjde do sféry vplyvu adresáta. Už od tohto momentu sa považuje právny úkon za doručený a nastávajú právne účinky, ktoré sú s jeho doručením spojené. Nie je pri tom podstatné, či sa adresát právneho úkonu o obsahu zásielky dozvie alebo nie. Dôležité je, že mal objektívnu možnosť sa o jej obsahu dozvedieť.

    Odmietnutie zásielky zo strany adresáta nemá žiadny vplyv na jej doručenie. Ak by k odmietnutiu zásielky došlo, aj tak sa z právneho hľadiska považuje za doručenú.

    Viac podrobností nájdete v článku nižšie.

Hmotnoprávne doručenie vs. procesnoprávne doručenie

Na úvod musíme hneď povedať, že v tomto článku sa budeme zaoberať doručovaním hmotnoprávnych úkonov a nie procesnoprávnych úkonov. Aký je v tom rozdiel?

Procesnoprávne úkony sú tie, ktoré vykonávate v rámci správneho konania (napríklad konania o priestupkoch, konania pred katastrom nehnuteľností, konania pred stavebným úradom) alebo súdneho konania. Teda v rámci nejakého úradného procesu. Procesnoprávnym úkonom je napríklad podanie žaloby alebo podanie odvolania. Ak odvolanie doručujete úradu alebo súdu, je dôležité vedieť, kedy sa považuje za doručené a kedy nastávajú jeho právne účinky. Odpovede na tieto otázky riešia právne predpisy upravujúce doručovanie procesnoprávnych úkonov. Týmito sa však zaoberať v našom článku nebudeme.

Čo nás ale bude zaujímať podstatne viac, je doručovanie hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávny úkon je taký úkon, ktorý sa realizuje najčastejšie medzi súkromnými osobami, t.j. medzi fyzickými osobami, podnikateľmi, obchodnými spoločnosťami. Medzi súkromnými osobami tiež potrebujete doručovať rôzne právne úkony, aby nastali ich právne účinky. Takýmito úkonmi sú napríklad výpoveď nájmu, oznámenie o započítaní pohľadávok, odstúpenie od zmluvy, uplatnenie svojich nárokov z vadného výrobku a mnohé iné. Veľakrát je potrebné tieto úkony doručiť včas, a preto otázka, kedy sa z právneho hľadiska považujú za doručené, je veľmi dôležitá. Jej správne zodpovedanie Vám veľakrát môže ušetriť množstvo problémov a peňazí.

Zásielku nemusí adresát otvoriť

Doručovanie hmotnoprávnych úkonov sa opiera o tzv. teóriu dôjdenia. Podľa tejto teórie je dôležité, aby mal adresát Vášho právneho úkonu objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a už momentom vzniku tejto objektívnej možnosti sa považuje Váš úkon za právne perfektný (vznikajú na základe neho želané právne účinky). Objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou, v ktorej sa nachádza Váš právny úkon (napr. výpoveď), bude mať jej adresát vtedy, keď zásielka dôjde do sféry jeho dispozície, t.j. keď adresát bude mať reálnu možnosť zásielku prijať a otvoriť. Dôležité je tiež uviesť, že adresát sa v skutočnosti o obsahu Vašej zásielky dozvedieť nemusí. Stačí, ak mal objektívnu možnosť sa o nej dozvedieť. Už vtedy sa považuje Vaša zásielka obsahujúca Váš právny úkon za doručenú a začnú pôsobiť jej právne účinky voči adresátovi.

Právne účinky doručenia Vašej zásielky nastanú aj napriek odmietnutiu jej prevzatia zo strany adresáta

Pre určenie presného času doručenia zásielky je dôležité určiť moment, kedy mal adresát možnosť sa s ňou oboznámiť za obvyklých okolností. Ak by bol napríklad adresát preukázateľne dlhodobo odcestovaný v zahraničí, určite by nemal objektívnu možnosť sa o zásielke dozvedieť. Ak však adresát mal napríklad pokazenú schránku, z ktorej mu vietor odfúkol oznámenie z pošty o tom, že má na nej uloženú Vašu zásielku, a preto si ju ani nevybral, zásielka by sa považovala za doručenú. Za obvyklých okolností mal mať totiž adresát schránku opravenú, t.j. za obvyklých okolností by mal objektívnu možnosť sa o zásielke dozvedieť.

Skúsme si pre lepšie porozumenie teórie dôjdenia uviesť jeden príklad.

Príklad:

Máte uzavretú zmluvu o dielo, predmetom ktorej je stavba rodinného domu. Stavebná firma už porušila viacero zmluvných povinností a mešká so stavbou. Rozhodnete sa od zmluvy odstúpiť. V zmluve máte dohodnuté, že odstúpenie musí byť realizované písomnou zásielkou. Vy ju odošlete, avšak po niekoľkých dňoch sa Vám vráti. Ako dôvod nedoručenia zásielky bude na nej uvedené „neprevzatá v odbernej lehote“. Pritom budete mať vedomosť, že v sídle stavebnej firmy sa po celú dobu reálne vyskytovala sekretárka a dokonca aj majiteľ. Vašu zásielku si skrátka len nevyzdvihli na pošte.

Bude sa považovať Vaše odstúpenie od zmluvy za doručené, a teda zmluva za zrušenú? Áno, bude. V rukách máte dôkaz (vrátenú obálku), že Vaša zásielka bola doručovaná stavebnej firme. Stavebná firma teda mala možnosť si zásielku prevziať na pošte počas celej doby uloženia a prečítať si ju (jej zástupcovia neboli napríklad dlhodobo odcestovaní v zahraničí), čo viete aj dokázať (napríklad svedkami). Iba v dôsledku nezodpovednosti jej zástupcov tak firma neurobila.

Odmietnutie prijatia zásielky nepomôže

Možno ste sa už v praxi stretli so situáciou, kedy ste potrebovali niekomu doručiť právny úkon, avšak táto osoba Vám odmietla prijať zásielku. Jednoducho Vám „pred nosom“ zabuchla dvere. Táto osoba si však svojim konaním nijako nepomohla, najmä ak máte svedka alebo ak viete inak dokázať, že zásielka bola adresátom vedome odmietnutá. Adresát totiž mal objektívnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť, lenže sa jej sám dobrovoľne vzdal. Právne účinky doručenia Vašej zásielky aj napriek tomu nastali.

Ako správne doručovať?

Na záver chceme len zdôrazniť, že ak sa chcete na súde úspešne dovolať ochrany Vašich práv, musíte vždy dokázať, že ich máte. Preto ak chcete, aby súd poskytol ochranu Vašim právam, ktoré vznikli v súvislosti s právnym úkonom, ktorý bolo potrebné druhej strane doručiť, musíte dokázať, že Váš právny úkon bol skutočne doručený. Minimálne že bol doručený s použitím teórie dôjdenia.

Odporúčame Vám preto vždy posielať listové zásielky doporučene s doručenkou. Ak bude list doručený, vráti sa Vám doručenka (to je ten najlepší prípad). Túto doručenku potom môžete použiť pred súdom ako dôkaz o doručení Vašej zásielky.

Ak list nebude doručený, vráti sa Vám s oznámením, že nebol prevzatý na pošte v odbernej lehote. Ak sa počas súdneho konania nepodarí preukázať druhej strane, že nemala objektívnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť (lebo bola napríklad odcestovaná alebo dlhodobo hospitalizovaná), súd Vašim právam prizná ochranu.

Ak očakávate, že Váš list, ktorý chcete doručovať sami, bude odmietnutý adresátom, je dobré vziať si so sebou svedka, ktorý toto odmietnutie pred súdom potvrdí v prípade potreby. Ak bude list doručovaný doručovateľom (poštou alebo kuriérom) odmietnutý adresátom, doručovateľ túto skutočnosť vyznačí priamo na zásielke, ktorá sa týmto momentom bude z právneho hľadiska považovať za doručenú. Zásielku Vám doručovateľ vráti a Vy ju potom spolu s vyznačením o odmietnutí jej prevzatia môžete použiť na súde.

Zdroj: http://www.ulpianus.sk/blog/8492/[1]

Potrebujete doručiť niekomu zásielku a chceli by ste to urobiť po právnej stránke správne? Poraďte sa s nami, ako postupovať.

Alebo ste žalovaný na súde za niečo, o čom ste nemali vedomosť, lebo Vám nebola doručená žiadna zásielka? Radi posúdime Vašu situácia a poradíme Vám, ako sa úspešne brániť.

Pomohol Vám tento článok? Možno ním pomôžete aj Vašim známym. Stačí ho len zdieľať:

References

  1. ^ http://www.ulpianus.sk/blog/8492/ (www.ulpianus.sk)

doručenie zásielok (source)

, , , , , ,

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>